reklama

Mám čierny deň.....

Deň ako iný.... Bol štvrtok, 5.júna 2008 a ja som šťastná budúca mamička v 20.týždni tehotenstva. Práve som sa chystala do poradne pre tehotné. Bola som akurát siedmy deň po amniocentéze. Cítila som rovnako už niekoľko týždňov, stále mi nechutilo jesť, málo som priberala a stále som spala, avšak na bábätko sme sa tešili a hlavne, bolo to chcené, plánované dieťa. Dnes som sa chcela pochváliť ďalšou fotkou zo sona.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ležala som na lôžku v tmavej, malej vyšetrovacej miestnosti a pozerala som sa na obrazovku zo sona. Na monitore bola spleť čierno-bielych obrazcov, ktorým som nerozumela. Lekárka zrazu zmeravela, jej úsmev sa stratil. Spozornela som. Niekam telefonovala a o niekoľko minút prišiel ďalší lekár. Zatiaľ tu vládlo nepríjemné ticho a ja som nemala odvahu sa jej niečo opýtať. Otočila mu monitor a rozprávali sa so samými latinskými názvami, uši som mala nastrčené, ale nerozumela som im. Ovládlo ma zlé tušenie, zlé tušenie....Pamätám si iba výraz „abort", dovtedy som vôbec netušila o jeho význame...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Potom mi lekárka veľmi citlivo oznámila, že nie je počuť činnosť srdiečka bábätka a je okamžite nutná hospitalizácia.

Zvolila som si nemocnicu na bratislavských Kramároch. Diagnóza bola potvrdená, už som to mala čierne na bielom. Missed abort v 20.tt. A čo ďalej? Stále som tomu nechcela veriť, stále som naivne dúfala, že moje malinké dieťatko zázračne zachránia....a že nastal iba veľký omyl...veď pred štyrmi dňami som zacítila jeho prvé pohyby! Už poznám ten pocit, je to ako pohyb motýlích krídel...

V ten deň ma neprijali( jasné, veď už bolo po 14.hodine),nakoľko už na oddelení majú plný stav. Nech prídem na druhý deň, uvoľní sa miesto a príjmu ma. Viem, mohla som si ešte vybrať inú nemocnicu, ja som však dôverovala Univerzitnej nemocnici akad.L.Dérera. Priviedla som tu na svet aj moje staršie deti.To, že prichádzajúca noc bola pre mňa tá najdlhšia v živote ani nemusím písať...a ani o tom, čo sa mi mysľou vírilo...a ani o tom, že som ju celú preplakala....

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V piatok ráno v prijímacej ambulancii mi ten istý lekár povedal, že je piatok, blíži sa víkend a takéto zákroky cez víkend nerobia. Ale prijímu ma, nech som radšej pod kontrolou, keby niečo... Tak ma prijali.Môj prvý pocit bol hrozný, chcelo sa mi utekať, preč, preč ... navždy preč....

Vôbec to tu nevyzeralo ako v nejakom americkom seriály z nemocničného prostredia alebo ako v našej „ Ružovej záhrade."

Vyšetril ma prvý lekár aj druhý lekár. Súcitne na mňa pozrel a dodal : "Je mi to ľúto, ale je to tak, bábätko je bez akcie."Čakali ma dlhé hodiny nervozity a neistoty, deprimujúce prostredie, v izbe určenej pre dve postele natlačené štyri, sprcha si pamätala hádam ešte 80.roky, plesnivé a ošúpané steny...a jedla som sa ani nedotkla ,keď som videla v akých obitých hliníkových nádobách ho priviezli... až som žalúdok v hrdle cítila....Takto som si tam pobudla celý víkend...v slzách...o hlade, pretože jesť som nemala, pre istotu, keby ma to samé chytilo až môžem ísť do narkozy...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prišiel pondelok, nastalo ďalšie kolo vyšetrení a s rovnakým záverom.Lenže.....lenže nastal „ menší " problém, pre mňa však nepochopiteľný až do dnes. Nakoľko som už bola v 20.týždni, musia vyvolať pôrod a nemajú potrebný liek! Na gynekologii v najväčšej nemocnici na Slovensku nemajú takýto liek? Čo som jediná za sto rokov, ktorá príde o dieťa a treba vyvolať pôrod ?!Pripadala som si, že som hádam v zlom sne, alebo niekde v Afrike či v Papua-Novej Guinei medzi domorodcami. Od piatka vrátane celého víkendu sa vo mne vŕtajú rôzni lekári a až teraz prídu na to, že som v 20.týždni a potrebujú iný liek ako majú bežne k dispozícii? Vraj už ho začali zháňať a ani v nemocničnej lekárni nie je...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Za tie dni, čo som tam bola som bola psychicky i fyzicky vyčerpaná, celé dni som preplakala. Nedokázala som logicky myslieť, už boli len slzy a slzy... Nikoho z personálu moja psychika nezaujímala, alebo to nechceli vidieť ako sa trápim ?

Každý sa tu ponáhľal a nemal čas....

V utorok ráno počas vizity som sa dozvedela, že potrebný liek ešte nezohnali. V tomto okamihu akoby ma niečo osvietilo, pozbierala som všetky sily a odvahu konať, nie čakať.Odišla som na reverz. V prepúšťacej správe znelo : „Pacientka odmietla navrhovanú terapiu." Tak táto veta ma dorazila a presvedčila ma, že moje rozhodnutie je správne a zaprisahala som sa, že moje nohy už toto oddelenie neprekročia.

Zvolila som si inú nemocnicu, kde ma bez problémov prijali aj po 14.hodine. Do 40 minút po príjme som už bola na sále. A predstavte si, v tejto nemocnici daný liek mali ! Prijímajúci lekár mi ľudsky vysvetlil, čo sa udialo a čo ma čaká. Viedol so mnou rozhovor veľmi citlivo a ihneď si získal moju dôveru. Missed abort je takzvaný zamlčaný potrat. Dieťatko sa z nejakého dôvodu prestane vyvíjať a tehotenstvo je potrebné čo najrýchlejšie ukončiť liekmi podporujúcimi kontrakcie, a tak vyvolať pôrod.

Dieťatko musím porodiť ! Bože... mám podstúpiť všetky tie bolesti a nebudem počuť ani jeho plač a ani si ho pritúliť ? Pre mňa neskutočná predstava....Nevedel mi však zodpovedať na moju otázku : „ Prečo? "Príčinou je nezdravý vývoj plodu alebo dôsledok amniocentézy ? Aj táto možnosť mi vŕtala v hlave.

Tiež prostredie v tejto nemocnici bolo iné, sprchy zrekonštruované a hlavne čisté, izby vymaľované pastelovými teplými farbami, nie studená biela farba... strava jedlá a aj mi dokonca chutila.... a prístup personálu neporovnateľný, vrátane sanitárov, sestričiek a lekárov. Zrazu som sa cítila, akoby som sa ocitla v inom svete.

Na druhý deň v noci som priviedla na svet malého anjelika. Dostal meno Maxim. A z vedľajšej pôrodnej sály práve zaznel plač novorodenca. Prišli obaja na svet približne v rovnakom čase.....to bolo na zbláznenie.....ja som plač môjho bábätka nikdy nepočula....V pôrodnej sále znel iba môj plač a moje slzy mi utierala neznáma sestrička...

Pri prepúšťaní domov sa lekár so mnou lúčil so slovami : „ Verím tomu, že do roka a do dňa si budete od nás odnášať domov zdravé bábätko."

A mal pravdu, sekol sa len o pár dní ...19.júna 2009 v tej istej nemocnici za pomoci toho istého lekára prišiel na svet zdravý Jakubko, hoci náš plán bola Ester.

11. jún je pre mňa navždy zostane čiernym dňom. Odvážne tvrdenie, viem. Teraz som však presvedčená, že to tak je...Pred pár dňami bolo tretie výročie, čo mám svojho anjelika...Tri roky mi trvalo, kým som sa tým dokázala zmieriť a vyrovnať sa ...no nikdy nezabudnem...Teraz viem, že si niekde tam hore a pozeráš sa na nás a si stále s nami, Maximko.

Jeden príbeh, dve rôzne nemocnice v tom istom meste, dva rôzne prístupy ....napadá ma však otázka : „V jednej nemocnici to nejde a v tej druhej to „ zázračne" ide ? "

Nedokážem hodnotiť odborný postup lekárov, dokážem však hodnotiť celkový prístup personálu a prostredie nemocnice z pohľadu pacienta. A tá druhá u mňa vyhrala . A stačilo tak málo....je to o prístupe ... o empatii... a hlavne o ľudskosti....

A na záver by som sa rada poďakovala personálu z Ružinovskej nemocnice, z Oddelenia gynekologie, časť B za starostlivosť počas mojej hospitalizácie.

Jarka Miklúš

Jarka Miklúš

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...prezývajú ma Víchrica...a to snáď hovorí o všetkom .-)) Zoznam autorových rubrík:  Pre M.PoviedkyBásneSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu